Menovky

utorok 26. marca 2013

...sex, drugs and rock´n´roll...

...tak to je spomienka na "detstvo". Na obdobie, keď som mala tak 16-18rokov. Teraz už mi to príde ako nekonečne ďaleká minulosť. Závidím úprimne tým ľuďom, čo necítia, že starnú. Takým tým večne rokenrolovým. Čo pijú, nič neriešia. Z toho ja som teda vyrástla.

Niekedy mi to chýba, ale viem, že to tak malo byť. Neviem si predstaviť, že by som celý svoj život bola zalezená v krčme a nič by som nedosiahla. Asi by ma porazilo, vytáčalo by ma to. Ale tie bezstarostné dni mi chýbajú.

Také to koncertové užívanie si. To, keď sa človek na druhý deň zobudí a nevie sa rozhodnúť - či umrie od toho ako mu je zle alebo od toho, že ho všetko bolí. Rozbité pery, modriny všade, podliatiny,...

Teraz holdujem len pivu, raz za čas niečomu tvrdšiemu. Ale koncert som nezažila ani nepamätám. Asi to budem musieť zmeniť, trošku zaspomínať na to aké to bolo krásne. Aspoň na noc zabudnúť na všetko, čo človeka štve. A len si skackať, spievať, užívať...

Musím povedať, že celkovo už nevyzerám ako kedysi - piercing? Už nemám. Červené vlasy? Kdeže. Celá v čiernom? Nehrozí. Ale záľuba vo vybíjaných a ostňových veciach zostáva. Takže som sa v sobotu potešila novým náhrdelníkom, ktorý vyjadruje moju osobnosť a trochu mi pripomína to, čo bolo.


Musím povedať, že sa v ňom cítim taká svoja. Je to dobrý pocit...

pondelok 25. marca 2013

Rušný deň...

Od chvíle, kedy som sa stala študentkou vysokej školy(áno, že je to druhý rok), nie som zvyknutá celý deň niečo robiť. Možno mi cestovanie a škola zaberú celý deň, ale určite netrávim všetok čas na nohách. Tak som sa rozhodla žiť znova inak. Žiť aktívne, tvorivo, zdravo. Musím sa priznať, že mi to veľmi nevychádza. S Adamom si spravíme plány, riešime, čo všetko chceme stihnúť. A napríklad sa stane, že zaspíme:D

Ale v sobotu sme ráno vstali a šli sme na Dobrý trh. Privítať jar s dobrým pocitom a myšlienkou, že si niečo kúpime. Jeden z prvých jarných dní nám prial slniečkom, teplom však bohužial nie. Naozaj som miestami až mrzla. Ale využila som druhýkrát plnohodnotne svoj darček.

Mala som kedysi obdobie, keď som pila kávu. Vtedy sa v mojej hlave objavila myšlienka termohrnčeka. Termosku som so sebou vláčiť nechcela a termohrnčeky, ktoré sme mali doma, boli na nič. Tak som prechádzala stránky na internete a zaujal ma KeepCup. Táto myšlienka však bola odsunutá na vedľajšiu kolaj, keďže som kávu piť prestala. Ale sviňka, udržiavala sa niekde v kútiku a znova sa objavila. Hlavne kvôli tomu, že tento semester som sa rozhodla do Brna dochádzať. To znamená dvakrát do týždňa vstávať o 4tej ráno. No a keď som ešte na ich stránke našla sériu Cosmic sky, okamžite bolo rozhodnuté. Zamilovala som si Eventide. A tak som ho dostala od Adama. Darček praktický, chcený, krásny a mnou zbožňovaný:D

Táto fotky je ešte z našej prvej spoločnej piatočnej cesty smerom do práce.

A teraz už fotka zo sobotného hektického dňa. Smerom na Dobrý trh:) Vidíte ten šťastný výraz? Ak nie, ste slepí

A takto ľudí vítajú, keby náhodou nevedeli, kam sa práve dostali:)

Hneď na začiatku ma to pozitívne naladilo. Možno ma nehrialo dobré počasie, ale hrial ma dobrý pocit - toľko farieb jednoducho vyčarí úsmev na tvári. Aj keď ja som skôr taká "black woman"

Panenská ožila Dobrým trhom, šikovnými rukami, tvorivými luďmi. Čo viac si človek zrána môže priať.


Pre viac fotiek a výlevov "Celý článok"

nedeľa 17. marca 2013

Krúžok šikovných rúk:D

Tuším tak nejako sa volali tie krúžky, keď som bola ešte malá. Že aká dávna história, až ma to deprimuje. A keďže som dnes zdeprimovaná už dosť(dlhý deň v práci), tak pridám niečo farebné.
Kedysi som kreslila, maľovala, tvorila. Aj mi to celkom šlo. Postupom času som zlenivela, ale nedávno som doma našla staré bavlky. A keď už som bola v galantérii, kúpila som si ďalšie. A na začiatok môjho znovu tvorivého obdobia som spravila jeden náramok. Videl to Adam a rozhodol sa, že aj on chce nejaký spraviť.

Takže jeho prvý výtvor skončil na mojej ruke a som neskutočne šťastná:) A jeho nápad ma nadchol ešte viac. Chcel, aby som si k jeho náramku urobila ešte jeden nový svoj. Aby sme boli takýmto spôsobom spolu. Tak som sa do toho pustila a takto to dopadlo:)

Teraz on robí ešte jeden sebe, taký čierno-zeleno-žltý. A vraj aj odo mňa chce taký nejaký "prírodný". Tak som zvedavá čo vymyslím, ako to dopadne. Každopádne vždy, keď sa pozriem na svoju ruku, vyčarí mi to úsmev na tvári. Je to také farebné, letno-jarné, optimistické. 

Jedlá tradícia

Takže okrem spoločného "To do listu", sme sa s Adamom rozhodli(ok,ja som rozhodla a on s nadšením súhlasil:D), že každý mesiac sa pôjdeme dvakrát v BA najesť na miesto, kde ešte ani jeden z nás nebol/nejedol.
Táto tradícia uzrela svetlo sveta až niekedy v polovici februára, tak sme sa zhodli, že stačí ísť raz. Finančné dôvody. Ako inak :D

Naša prvá zastávka bola Sab-Lab. A môžem povedať, že to bol skvelý výber na začiatok. Prišli sme síce dosť neskoro, takže už nemali denné menu, ani polievky. Ale sendvič stál za to. Aj keď sa to sendvičom nazvať nedá. Nikdy som taký veľký sendvič nevidela:D Je to vlastne priečne rozkrojený obrovský krajec chleba. Veľmi optimisticky som si objednala jeden pre seba. Adam jesť veľmi nechcel, vraj len ochutná. Nakoniec to dopadlo tak, že každý zjedol jednu polovicu a za seba môžem povedať, že som sa naozaj najedla. Bol veľký, bol skvelý. Túto "reštauráciu" môžem zaradiť medzi skvosty Bratislavy. Ešte k nám v polovici jedla prišiel chlapík, ktorý nám povedal, že spolu vyzeráme zlato. Takže dobré jedlo, milí ľudia, skvelá obsluha, príjemné komplimenty. Trefa do čierneho, vrelo odporúčame všetci myslím si:)


No a keďže je nový mesiac, stihli sme už naše prvé jedlo. Hamburgery robené na Michalskej. Veľa ľudí tvrdí, že sú najlepšie v BA. A my môžeme len súhlasiť. Ujo ich robí priamo pred Vami, dá Vám do nich čo si vyberiete. Obyčajný stojí 3eurá, so slaninkou a syrom navyše 3,50. Ale myslím, že za tie peniaze to stojí. Nie je to taký ten hamburger z Mekáču, ale naozaj poctivé mäsko, čerstvé suroviny a tak. Jednoducho mňamka.

Tak toľko k našej tradícii. Myslím, že to bol jeden z mojich lepších nápadov:D No a samozrejme na MDŽ sme sa boli prežrať - All you can eat to istí:)

štvrtok 7. marca 2013

There and Back Again aneb cesta do Brna

Detičky majú prázdniny. To znamená, že aj moja sestra, aj Adam(ó áno, našla som si mladého:D).
A keďže moja sestra rýpala do mamy asi mesiac, že sa chce ísť snowboardovať, mala som až tri dni voľný byt. Najprv som rozmýšľala, že nejaká žúrka by bola fajn, ale nakoniec som si vybrala kľud. Teda v rámci možnosti.

Nedeľa je môj pracovný deň. Trčím v obchode 8 hodín, usmievam sa na ľudí ako keby som ich rada videla, rozprávam sa, hovorím im ako im to svedčí a tak. Takže po tých pár hodinách už bývam o 6tej tak zúfalá, že to beriem rovnou cestou domov. Adam šiel samozrejme so mnou. Aj keď sme mali menšie nezhody, tak nakoniec všetko dobre dopadlo a my sme si v tú noc škrtli ďalšiu vec v zozname.

Sme sa bavili, že by bolo fajn niekedy v noci si niečo navariť a napiecť. K vareniu sme sa teda nedostali, nerobím to rada. Ale bábovka stála za to *.* Ešte teraz sa mi zbiehajú slinky. Sme sa dohodli,že je to lepšie piecť po polnoci, ale o tretej je už neskoro. Pôvodný plán bol piecť okolo druhej, pol tretej. Škoda, že to nejako nevyšlo...obaja sme totiž boli zničení, tak sme si dali masáž a k bábovke sme sa dostali asi až okolo tej tretej. Nakoniec sme jedli prvé sústa až okolo piatej a rozhodli sme sa, že vstaneme až o ôsmej, lebo hodina spánku nám nestačila...


Čiže náš výlet do Brna sa miesto o šiestej ráno začal o ôsmej. Aj tak dobre, myslím, že by sme tie dve hodiny navyše nezvládli. Čo mi pripomína ďalšiu zvládnutú vec. Chceli sme sa ísť spolu pozrieť do mesta, kde študujem. Tak sme využili jeho voľný deň a tadá. Stálo to za to, aj keď večer už bola strašná zima, necítila som si rameno kvôli taške a večer sme obaja zaspali ako zabití.

Vlak samozrejme meškal asi 20 minúť, čo spôsobilo, že sme nestihli prestúpiť v Břeclavi. Znova. Znova som sa trepkala osobákom a môžem povedať, že to z duše nenávidím. Aj keď začínam mať pocit, že tie staré sedadlá sú mäkšie ako luxus ECčiek. Čo už.

Takúto krásnu profilovku mám od neho *.* Teda nie som narcis, ale tá fotka je proste dobrá:)

Samozrejme je tých fotiek viac:) Stačí klik na "Viac informácií";)