Tak som sa dostala do Břeclavi a pekne si počkala na osobák. Po prvé som mrzla. Po druhé mi cesta trvala asi o hodinu dlhšie. A stáli sme naozaj všade - v hocijakej malej a najviac zastrčenej dedinke. V osobákoch je zima. Nekúria tam ako v ECčkach a staré kožené sedadlá tiež veľmi nezahrejú. Tak som sa tešila hneď zrána.
Čo sa školy týka, bola som tam vlastne rada. Mala som len dve prednášky a obe trvali pol hodinu:D Boli to len úvodné hodiny, aby sme vedeli, čo čakať. Čiže som zistila, že moje prvé 2 predmety ma budú baviť ako vlastne všetko s tým profesorom. Tak.
No keďže som mala len polhodinovú prednášku, rozhodla som sa ísť domov za Adamom už na vlak 18.22. Len som nastúpila do vlaku a nakukla do kupé a už som nemala peňaženku. Tak sa vytešujem. Jedna žena do mňa narazila, zobrala peňaženku a vystúpila. Keby som nezostala 20 sekúnd len tak neveriacky pozerať, ešte by som ju stihla. Tak som bola naštvaná- na ňu, aj na seba. Som prišla domov a mohla som rovno zablokovať obe platobné karty.
Včera som teda šla na políciu, aby som mala doklad o krádeži. Prišla som, poslali ma inde. Prišla som tam a pozerali na mňa, že čo tam robím, keď by som mala byť niekde inde. No čo už. Spísali to. Tak mám občiansky veľkosti A4. Aj obe zdravotné karty. Ostatné veci sa budú dať vybaviť až s novým občianskym.
Tak som sa nasrala ešte párkrát na všetko a na všetkých a šla som s Adamom do Bar Baronu. Sme tam strašne dlho neboli, tak sme si dali pivko za euro a využili sme, že tak skoro tam nik nebol.
Môžeme si checknúť ďalšiu vec zo spoločného To do listu. Zahrali sme si biliard. Po mojich začiatočných failoch som si vyslúžila hlášky typu "Neviem to hrať pri tebe dostáva nový rozmer". Normálne by som sa zasmiala. Včera som bola tak vytočená,že nie. Ale nakoniec to nešlo až tak hrozne ako sa zdalo na začiatku. Asi trikrát som na seba bola dokonca hrdá.
Nakoniec som stretla svoju milovanú s jej spolužiakmi. Tak som si pokecala a popila s Peťou^^ Strašne som sa z toho tešila, lebo už dlho sme riešili kedy sa vidíme a nikdy nám to nevyšlo. Takže takéto náhody a milé prekvapenia by sa mali stávať častejšie...
A chcem si kúpiť šál z obchodu, kde robím! Nepáči sa mi to veľa vecí, ale on je naozaj skvelý. Červený. Nejako som znova našla svoju skrytú vášeň k tejto farbe. A stojí 63eur po zamestnaneckej zlave:D Som bola asi v nedelu opitá, keď som si ho odložila, že si ho potom niekedy kúpim. Tak ja idem ten šál zase vyložiť...
