Rušný deň...

Od chvíle, kedy som sa stala študentkou vysokej školy(áno, že je to druhý rok), nie som zvyknutá celý deň niečo robiť. Možno mi cestovanie a škola zaberú celý deň, ale určite netrávim všetok čas na nohách. Tak som sa rozhodla žiť znova inak. Žiť aktívne, tvorivo, zdravo. Musím sa priznať, že mi to veľmi nevychádza. S Adamom si spravíme plány, riešime, čo všetko chceme stihnúť. A napríklad sa stane, že zaspíme:D

Ale v sobotu sme ráno vstali a šli sme na Dobrý trh. Privítať jar s dobrým pocitom a myšlienkou, že si niečo kúpime. Jeden z prvých jarných dní nám prial slniečkom, teplom však bohužial nie. Naozaj som miestami až mrzla. Ale využila som druhýkrát plnohodnotne svoj darček.

Mala som kedysi obdobie, keď som pila kávu. Vtedy sa v mojej hlave objavila myšlienka termohrnčeka. Termosku som so sebou vláčiť nechcela a termohrnčeky, ktoré sme mali doma, boli na nič. Tak som prechádzala stránky na internete a zaujal ma KeepCup. Táto myšlienka však bola odsunutá na vedľajšiu kolaj, keďže som kávu piť prestala. Ale sviňka, udržiavala sa niekde v kútiku a znova sa objavila. Hlavne kvôli tomu, že tento semester som sa rozhodla do Brna dochádzať. To znamená dvakrát do týždňa vstávať o 4tej ráno. No a keď som ešte na ich stránke našla sériu Cosmic sky, okamžite bolo rozhodnuté. Zamilovala som si Eventide. A tak som ho dostala od Adama. Darček praktický, chcený, krásny a mnou zbožňovaný:D

Táto fotky je ešte z našej prvej spoločnej piatočnej cesty smerom do práce.

A teraz už fotka zo sobotného hektického dňa. Smerom na Dobrý trh:) Vidíte ten šťastný výraz? Ak nie, ste slepí

A takto ľudí vítajú, keby náhodou nevedeli, kam sa práve dostali:)

Hneď na začiatku ma to pozitívne naladilo. Možno ma nehrialo dobré počasie, ale hrial ma dobrý pocit - toľko farieb jednoducho vyčarí úsmev na tvári. Aj keď ja som skôr taká "black woman"

Panenská ožila Dobrým trhom, šikovnými rukami, tvorivými luďmi. Čo viac si človek zrána môže priať.

Pre viac fotiek a výlevov "Celý článok"

Pri tomto prvom tuším aj dobrú hudbu púšťali:) Tam ďalej už to bolo dosť diskutabilné:D Ale tak sto ľudí, sto chutí...

Nechápem prečo stále narcisíme:D Ale očividne sa tomu nedá vyhnúť:) Našťastie.

Wafličky. Teraz trochu ľutujem, že som si nedala. Ale ak by som si dala všetko, na čo som mala chuť, asi by ma odtiaľ museli odniesť. Alebo odgúlať.

The Birth of Waflička:D

Odletel vtáčik, odleteli sny. Neviem prečo, ale cítila som taký zvláštny pocit. Nostalgy. Aj keď na to miesto som nemala jedinú spomienku.

Improvizejšn:D Aneb takto sa to robí, keď niečo nie je ako má.

Tak toto som si odpustiť nemohla. Mala som to na Červeníku a prisahám, že si to dám vždy, keď to uvidím.

Prázdna myseľ..

Deti, ktoré dostali špirálku skôr ako ja. Áno, sú to malé deti. Aj tak som sa hnevala

Žeby som našla fascináciu aj v oknách? Niečo staré. Niečo, čo vyzerá krehké a napriek tomu to vydržalo takú dlhú dobu..

Nemám rada zákusky, ale aj tak som sa pristavila. Všetci tam vyzerali milo, zákusky chutne. 

Aj slečna vyzerala zaujímavo, keď sa práve nemračila a usmievala sa. Bohužial som to akosi nestihla. Vyzerá tak Snehulienkovsky - tmavé vlasy, červené pery, biela pokožka.. 

Popular - tak ich tašku si raz určite kúpim. Hneď ako nebudem žiť od výplaty k výplate

Nemám rada bicykle, ani som nikdy nemala. Ale má to svoje čaro - pre mňa samozrejme len vtedy, keď sa na to pozerám:)

Keď sme si šli do bočnej uličky zapáliť

Veľmi výstižné...

Kde sú knihy zadarmo, tam je milión ľudí. Aspoň som mala dobrý pocit, že to s ľudstvom ešte nie je také zlé

Malý- veľký obor. Keby som bola tým malým dievčatkom, skúsila by som, či sa na ňom dá jazdiť. Ja predpokladám, že áno

Nemôžem si pomôcť, ale na fotkách nevyzerá ani zďaleka taký veľký ako bol naozaj

Dve tváre starej budovy. Na každej z tých fotiek mi niečo vadí, spokojná nie som ani trochu. Ja len, že to miesto má atmosféru:)

Keď sa skončila naša skoro dvojhodinová púť Panenskou, ponáhľali sme sa na Hlavnú stanicu. Teraz som našťastie nemusela nikam cestovať, len som sa zastavila v DPB. Konečne mám znova električenku. Na svojej novej Bratislavskej mestskej karte. Takže vlastne super, že ma okradli(nie, nemyslím to vážne:D), aspoň som si to vybavila a mám zľavu.

A potom šup-šup do Univerzitnej knižnice. Kde tiež urobili z Bratislavskej preukaz. Aspoň to mám ako 3in1:)

To bolo šťastie, keď som už mala aj električenku, aj preukaz do knižnice

A ešte ma musel odfotiť po vrátení knihy. Áno, bola som nadšená, že môžem do knižnice. A že nemusím cvakať lístky. Tuším to šťastie zo mňa sršalo:D

Z knižnice sme ešte zbehli do McDonaldu sa najesť a ja ešte do práce. Síce iba na 4 a pol hodiny, ale musím povedať, že mi to naozaj stačilo.

A keďže to bol naozaj dlhý deň, ešte sme strávili vyše hodiny v Auparku. Zľavy v Eve ma zaujali, no aj tak nič z toho. Akurát som si kúpila náhrdelník, na ktorý zľava nebola. Takže som zas minula 16eur len tak:D Ale musím povedať, že mať znova platobnú kartu je skvelá vec:)

Sme už len pekne zbehli ku mne domov, kde som sa najedla a potom cez celú Bratislavu k Adamovi. Ale nič z toho dňa neľutujem.

Dobrý trh síce trochu sklamal - bolo tam viac jedla ako som čakala a práve menej takých handmade vecí, na ktoré som sa tešila. Mať kartičku na všetko je skvelé. Prišla som o nejaké peniaze, ale ten náhrdelník budem zbožňovať až kým sa nerozpadne:D Maminka mi spravila krabie tyčinky v mäse s ryžou <3

A úžasne som sa vyspala:)