Hat fascinator

Ako...už stráášne dlho ma to úplne fascinuje. Fascinator. Takže som sa rozhodla spraviť si čierny klobúčik aj s tou sieťkou, pierkami a všetkým čo k tomu patrí. Dúfam, že sa k tomu dostanem už zajtra. Ak nie,snáď ešte tento týždeň. Chcela by som to totiž stihnúť ešte pred odletom do Turecka, ale uvidím. Kolko bude času. Aký bude program. A či sa mi vôbec bude niekam chcieť ísť. Či už von, alebo kúpiť potrebné veci na výrobu. Lebo všetko doma nemám...

Nenašla som lepšiu ukážku, lebo sa mi fakt nechce. Ale takú velkú ružu tam určite nedám...

Personal Jesus-spomienka na Level 26

Stále si na tom fičím. Odkedy som čítala Level 26 ma to znova prenasleduje:D Ako...vždy som si ho vypočula rada, ale teraz mi to pripomína knihu. Takže som sa na tú pesničku naviazala ešte viac. Nebudem robiť recenzie. Po prvé si myslím, že nemám taký prehlad na to, aby som mohla. A po druhé, nechcem nič prezrádzať. Ale tá kniha je fakt skvelá.

Squeegel is back...(teším sa na Book 2)

Pár dní pokope...možno aj týždeň

Neviem čím to je...buď sa nič nedialo, alebo sa mi všetko nejako zlialo. A moc si toho nepamätám. Človek by si povedal, veď typické prázdniny... Ale fakt som nepila. Určite nie tolko. Každý deň možno. Ale nie v takých množstvách. Dokonca na foťáku nemám skoro nič zdokumentované.

Akurát tak "Smrť imitácii piva". Plus viem, že keď som to dopila, šli sme sa s Trolom kúpať. A ani sme nevkročili do vody. Lebo ešte aj na štrkovke v Ivanke sme sa museli pohádať. Ako inak. Nepríjemné výstupy a krik v aute. Zakončené ako inak...udobrovaním. Keď si ma tak v posteli pritúlil. A dali sme si víno. Šumivé. Asi prvá ružová vec, ktorá mi je sympatická. Lebo je fakt ppči dobré.

Ďalej by mali nasledovať jedny z mála fotiek z tohto týždňa. Bohužial. Musela by byť cenzúra cez celé fotky aby sa dali zverejniť.

Potom si už len pamätám ako Celo písal Mafii, že sa ide von. Prišla som spolu s Cal...No a nebolo nič prekvapivé, že z Mafie sedeli v McDonalde len Celo, Mrkva a Maťa. Kto iný by tam mohol s ním byť :D Dokonca sme boli ochotné(ja a Cal) sa staviť,kto s Celom bude...Ale nemali sme s kým, keďže naše tipy sa zhodovali úplne presne:D

A musela som ísť dať ostrihať veveričku:( Fakt to neznášam. Keď má takú 5centimetrovú srsť, nevyzerá tak hlúpo ako keď je úplne nakrátko. Pre mňa je to ako trest chodiť s ním do toho salóna...

Som sa bola najesť v reštaurácii(kým strihali veveričku) a vyzeralo to tam celkom zaujímavo. A bola tam príjemná atmosféra. Teda až na to, že som sedela vonku a to bol akurát deň, keď bola ppči zima. Áno, vždy si viem dobre vybrať^^

No a sobota je jediný deň, ktorý viem cca oddeliť od ostatných. Lebo som bola na koncerte. Ak sa to teda dá tak nazvať:D Ja beriem ako koncert niečo, kde jebú bubny, honia sa gitary a tak. Toto bol dramáč. S Trolom a Sobikom:) Tak sa chlapci vytancovali, ja som sa opila a bolo. Sme začali pri aute ružovým vínkom a potom už len pivko. Teda Sobik len pivká nejaké, Trol ako autista(šofér) len jedno a ja... Som si trošku prepláchla pusu čiernou tekutinkou zvanou Absith. A pivkami. Chlapci sa zabávali, ja som strážila veci a zrazu som stretla kamaráta. Ktorý mal už očividne dosť, ale stále mu akosi nestačilo :D Tak miestami so mnou sedel hore, inokedy dole tancoval. Zabehol s nami dokonca k autu na zelené, lebo mu v ten deň nestačilo:D Počúvať cestou o tom, že má roztrtkanú riť bola celkom sranda. Vzhladom na to, že potom pri aute sa nejako snažil ma bozkávať. Neviem či to brať ako srandu, alebo urážku. Žeby som sa podobala na chlapa??:D:D Tak dík... A viem, že sme sa ešte vrátili dnu. Ale to už je také všelijaké, lebo neviem odhadnúť kolko sme tam ešte boli. Ale ak sa nemýlim, odchádzali sme okolo 4tej...Rovno do Ivanky. A ja pekne do postele...Chlapci sa určite ešte zabávali,ale..doesn´t matter...
A v nedelu si dal Trol tristú cigaretu. Ešte s kúskami "zelených molekúl". Nj...keď si to človek neužil v detstve, musí ho to bohužial chytiť v čase, keď už by mal mať rozum:D

A zvyšok týždňa asi nebol nejako podstatný. Teda nedialo sa nič zvláštne. Väčšinou som nespala doma a to bolo asi všetko neobvyklé.

Včera som sa ešte bola naobedovať s Trololom niekde pri DK Ružinov. Som mu vravela, že ja moc jesť nebudem. Nie, musel objednať 20krídielok. A potom celý čas rozprávať aký je prejedený. Ale tak hodil ma za mamou do Eurovei, pretože si išla kupovať nejaké šaty. A povedala, že potrebuje radu. Hovno radu. Moju kreditku chcela:D Tak som platila šaty. No čo. Aspoň ma nenútila, aby som si ja pozerala veci, lebo to by som neprežila...

No a dnešný deň bol fakt záživný...Skoro som zomrela od nudy. Až na tie nervy. Totiž zajtra mám zápis do školy(Masaryčka) a som si dnes šla overiť fotokópiu vysvedčenia. Prídem si na matriku, nechám to overiť, zaplatím 3éčka. Potom si vyjdem odtial a na informačnej tabuli si prečítam, že veci do zahraničia musí overiť notár, lebo od nich to neplatí. Proste kvôli vlastnej debilite som prišla o 2pivá. Fasa. Tak som sa pekne trepala za notárom. Nakoniec z notára bola notárka. Ktorá bola práve na obede. Tak som si počkala, vyhodila ďalších 6,50 a nasratá šla domov. A aby nebolo málo, Trol mal zas zlý deň v robote. Tak sme sa pohádali. Snažím sa byť teraz milá, chápem, že toho má dosť. Ale raz explodujem v takom pomere, že to neprežije nikto v okolí niekolkých kilometrov... Fakt.


"Nejsem svému partnerovi nevěrná, ale užívám si, že jsem pro nějakého cizího chlapa vzrušující, že mě chce" a.k.a. cybersex útočí :D (A nie, nevenujem sa tomu. Len sa mi zapáčila tá hláška)

Deň 1 a.k.a. bye,bye gumáky...

Včera ráno som sa zobudila s tým, že aj napriek tomu, že som vnímala, že ležím v posteli, stále som behala niekde medzi portálmi iných svetov. Mám to šťastie, že bdenie u mňa neznamená, že prestávam snívať. Keď som ale konečne otvorila oči, asi tak 30sekúnd mi trvalo, kým som si uvedomila, že nie som doma. A ďalších 30, kým som zistila kde som. Samozrejme mi to došlo hlavne vďaka zúrivému klikaniu Trola do klávesnice, pretože hladal na nete nejaké súčiastky do auta. Nechcela som ho rušiť, tak som chytila prvú vec, ktorá bola po ruke - knihu Level 26. Nebolo na tom nič zvláštne, keďže som večer pred tým pri nej zaspala. Ale hneď zrána sa vžívať do myšlienok vraha novej úrovne..nie je nič zaujímavejšie a zároveň nič viac na hlavu:D Má to totiž za následok celodenné premýšlanie o morbídnostiach. Ktoré mi sami o sebe vôbec nevadia, ale morbídnosti páchané na zvieratách sú zverstvo. No nič. Aj tak som toho neprečítala zas tak vela, Trol si všimol, že som už hore. Na chvílu sa prišiel pritúliť a znova sa zameral na autosúčiastky, o ktorých existencii ja nemám ani poňatia(ako..fakt nemám pocit, že by som bola debil alebo tak..ale niektoré z tých názvov som fakt doteraz nepočula). Keď objednal a popozeral všetko potrebné, rýchlo sme sa obliekli, sadli do auta smer Bratislava. Ono...bývanie mimo BA je fakt ako za trest, hlavne keď Trolovi volá asi 100krát za sebou jeho šéf, lebo nestíha do roboty.

Prísť domov a nájsť sestru a jej kamarátku ležať v posteli...To ma fakt vytočilo, najradšej by som ich v tom momente vyhodila von a ešte spala. Ale nakoniec som nemala príležitosť, malé si len dali niečo na jedenie a vypadli von. Jupí! Sama. Ono to zas nebola v konečnom dôsledku až taká výhoda. Celkom som sa nudila, až kým som sa nedohodla s mamou, že pôjdem vrátiť gumáky. Ktoré som narýchlo kúpila pred Pohodou, keby náhodou... Ale nevyužila som ich. A boli mi velké. Takže 15eur späť nie je až taký zlý nápad. Nachystala som sa, počkala, kým príde sesternica a okolo 5tej som vyrazila z domu. Vrátenie gumákov, ktoré mi budú aj chýbať, prebiehalo celkom rýchlo. Okrem toho, že teta mi vyp.čovala, že sa to musí vrátiť aj so všetkými štítkami a bla-bla-bla. Kto to má počúvať...a potom si tak prechádzam s mamou Tesko...a prišla som k záveru, že ak raz budem mať dieťa(čo fakt nechcem a nechystám sa na to), musí to byť chlapec!

Lebo typujem, že keby som od malička do takýchto vecí navliekala dievčatko, nakoniec by skončila ako nejaké ružovúfarbu vyznávajúce tela, ktoré by ma nenávidelo. Tak.

Alebo učiť dieťa od malička "Do nekonečna a ešte ďalej!" Hej, vidím, že ten kostým vyzerá retardovane, určite by som kúpila iný. Ale tá myšlienka je skvelá. Prosím, ak budete mať niekto malého chlapca, raz za čas mi ho požičajte. Budem ho občasne vychovávať v smere sci-fi a fantasy^^ (občasne aj nejaké tie morbídnosti:D)

A ako sme tak skončili v Tesku, volala som s Trolom. Vraj má vela roboty, tak sa už nevidíme. Preto som sa vybrala s mamou ešte do Eurovei(nech zomrie nakupovanie!). Po ceste som však ešte narazila na Modrý kostol. Na kostol, kde ma krstili. Nemohla som odolať, to miesto má naozaj svoje čaro, aj keď celá cirkev slúži len na zdieranie ludí.

A keď sme už boli celkom blízko Eurovei, mama sa zrazu otočila a zavelila, že ideme na pivo "Kašli na prechod, tuto prejdeme...Snáď tu nebudú tí buzeranti" Ó áno, máme radi mužov zákona. Ako ostatne všetci. Skončili sme teda na pive v Umeleke. A aby som nezabudla, dala som si ešte plnený kurací rezeň s hranolkami. Ktorý musela dojesť mama.

Celé posedenie bolo založené na tom, že sme si s niekoho a niečoho robili srandu. Takéto veci by sa mali diať častejšie. Zistila som, že sme si ovela podobnejšie ako som si myslela:D Ale...pozor na to! Bažant...

Keď som to uvidela, skoro som sa rozplakala. Vraj to najlepšie čo doma máme. No nie, vďaka. Hlavne nie po tom, čo som to čapovala na Pohode. To pivo už nechcem. Naozaj nikdy. Našťastie pre mňa nebolo jediné, čo tam mali. A tak som sa mu úspešne vyhla :)

Konečná zastávka. Eurovea. Jediná vec, na ktorú som sa tešila, bolo Pantha Rhei. Bohužial to, čo som hladala, nemali. Chcem mať pekne doma pokope Stopárovho sprievodcu galaxiou. Ale české vydanie. No nič. Vraj to ale majú v Auparku^^ Takže to pôjdem pekne krásne pozrieť :) Kúpila som si nakoniec len jednu knihu. Fantasy v modernejšom(dnešnom) svete. Žiadna budúcnosť. Proste normálny život okorenený vlkolakmi, upírmi, kojotmi,...Nie som nejaký velký zástanca tohto druhu fantasy, ale keď už som čítala prvú časť...Nie som z ludí, ktorí by si tie ostatné neprečítali. Takže po ukončení čítania Levelu 26 ma pekne čaká Krevní pouto. Pekne po česky. Konečne.

Zbožňujem ako vyzerá^^

No a posledná vec, ktorá ma zabila pred tým, ako som šla domov...

Toto v podzemnej garáži. Ako...nič svetoborné, len ma to tak chytilo. Že by som si znova zajazdila na motorke. Rýchlo. A aj zbesilo, keby sa na to niekto cítil.

Takže celý deň naozaj príjemný, okrem toho, že nové gumáky nemám :/ Proste všetky vyzerajú nejako zvláštne...No nič! Bojová úloha : Do ďalšieho festivalu zohnať riadne gumáky


Večer bol samozrejme zakončený hádkami, ale aj udobrením. Takže nakoniec všetko dobre dopadlo. Uvidíme čo prinesie dnešok...

Squeegel attacks! Level 26 si fakt treba prečítať...