Menovky

utorok 16. októbra 2012

Blesk? Ale nie...smajlík

V sobotu ráno som sa pekne prevalovala v posteli v Brne. Rozmýšlala, či sa mi chce na exkurziu alebo nie. Nakoniec som sa ale pustila do boja a vytrepala som sa z postele. Veď mám predsa povinné 3 exkurzie zo 4 a viem, že na jednu nepôjdem. A moja lenivosť sa nechcela popasovať s referátom. Takže som sa už o 8mej ráno dotrepkala pred našu školu a čakala s asi ďalšími 50timi ľuďmi. Profesori samozrejme meškali.
Zrazu jeden z nich vybehol z budovy a už nás hnal na vedľajšiu ulicu. Super sa začal deň - na tej ulici bývam, takže som vlastne mohla byť o 10minút dlhšie v teple. Ale som si povedala, že šak prežijem. Je mi to jedno. Nebolo.
Problém číslo 2: z nášho oboru sme si exkurzie zapísali len dve a tá druhá baba neprišla. Aj s týmto problémom som sa popasovala a pekne som konverzovala s jednou prváčkou na histórii. Meno neviem. Mená vždy zabúdam, ale jej som ani nevedela. Asi nám to neprišlo dôležité.
Keď už sme konečne vystúpili z autobusu, začalo sa "prednášanie". Raz za čas som nadávala na našich profesorov, že sú nudní a nezáživní. Teraz sľubujem, že to už nikdy nespravím. Naozaj som myslela, že vystojím dieru v asfalte a pri tom som sa nič nedozvedela - nedalo sa to totiž počúvať. A to mám históriu naozaj rada.
Zaujímavé veci sa začali diať, až keď sme sa začali predierať lesom. Teda muselo to človeka zaujímať, keď sa nechcel niekde vysypať, dostať konárom medzi oči. Po pol hodine šlapania tesne za profesormi - áno, bola som strašne akčná - ma to už fakt prestávalo baviť. Ale práve vtedy začali tak zvláštne klučkovať a my sme sa snažili pokoriť náš prvý kopec, na ktorom bola zrúcanina. Moje ego by neprežilo, keby ma len tak niekto predbehol. No ale "moja" historička sa na chvílu zastavila. Tak som tam stála v strede kopca, pozerala na ňu.
No a keď som sa na sekundu pozrela hore, už bolo neskoro. Videla som letiaci šuter (taký ten riadny zo zrúcaniny) a potom som už vlastne nevidela nič. Nie, neomdlela som. Len sa naraz vyvalilo tolko krvi, že polku tváre som mala okamžite krvavú. Nie je to nič príjemné, ale teda v oku je to najhnusnejšie. Stačila asi minúta a krv som mala už úplne všade - tvár, šatka(z nej sa to dalo žmýkať:D), mikina, tričko, nohavice,... No ale to už ku mne zo strany prišiel profesor a chalan, ktorý bol tak lajbavý a zhodil na mňa kameň. Snažili sa ma pekne očistiť a zastaviť krvácanie. Oboje neúspešné. Tak aspoň zavolali sanitku. Po pár ďalších minútach mi prilepili servítku na čelo a keď som ju fakt silno držala, krv netiekla. Zliezol za nami ďalší chalan, ktorému budem nadosmrti vďačná. Pretože mohol ísť kludne ďalej, ale nie. On sa rozhodol mi pomôcť. Asi aj vďaka nemu som polhodinovú cestu lesom - do lesa sa sanitka predsa nedostane - prežila bez psychickej ujmy. Snažil sa so mnou rozprávať, snažil sa byť milý. Vďaka bohu, lebo keby som šla iba s tými dvomi, asi by som sa psychicky zrútila.
Absolvovala som svoju prvú jazdu sanitkou. Húkanie je super. Len som mala pocit, že ten starý šrot sa niekde rozpadne:D Takže som vlastne bola strašne rada, keď som sa dostala do nemocnice.
Obe sestričky si mysleli, že som psychicky narušená. Začala som sa strašne smiať, keď som im rozprávala, čo sa stalo. Keď sa ukázalo, že nemám poškodenia lebky, mozgu, atď..., tak to mohla byť jedine psychická vada, že jo. Ale tak...komu padne na hlavu šuter velký ako je polovica jeho hlavy?:D Proste epic pičovina:D
Lekár mi prišiel strašne sympatický. Ale teraz by som sa vrátila a nakopala ho do hlavy. Som bola na kontrole a že mi to npču zošil. Idiot.

Ale tak...keby mi ten šuter riadne jebne, už sem nepíšem nič. Len mi šuchol čelo a ešte mi aj PADOL na nohu!!! Mám modrinu cez polku stehna -.-" Ale aj tak, len pár stehov a slabý otras mozgu. Vlastne sa aj tak ukázalo moja šťastie, aj keď v nešťastí. A jazvu si môžem dať odstrániť. Ale nedám. Toto je tak debilná historka, že bez jazvy to nik neuverí. Na TOTO treba dôkaz:D


No a všetci sme sa zhodli(ja a kamaráti), že by bolo super, keby som mala na čele aspoň blesk. Kamarát ma dokonca oslovil "slečno Potterová" alebo tak nejako:D 
Ale nič z toho, mám tam len nejaký polkruh. Teda kruh má aj výplň, tak čo ja viem. Dá sa to označiť za polkružnicu? To je zas blbosť. Asi najlepšie vyjadrenie je oblúk. 

No a ja chúďatko s otrasom mozgu sa doma nudím, tak spravím odznak svojej oblúbenej slovenskej skupiny Patriot...
..a jej člen(Minčou) mi zajebe že "tak ti k oblúku nakreslíme 2 bodky...a budeš mať smajlíka...:D" 

Zabijem ho na najbližšom koncerte -.-" A na to, že mi to zle zašil a zle mi to zrastie, mi poslal toto: 



Áno, je krásne vedieť si zo seba spraviť srandu. Ale nepreháňajme:D Samozrejme sama najlepšie viem, že škodoradosť je najlepšia radosť, ale...nie keď si robia srandu zo mňa:D Takže sa na jednej strane strašne smejem. Stala sa mi taká blbosť, že tým sa len tak hocikto nepochváli...Blesk bola krásna alternatíva, ale smajlík tiež nie je na zahodenie:D No nič...možno sa nechám nahovoriť. Tak ak niekedy stretnete človeka s Jackom na hlave, vedzte, že som to ja:)


pondelok 1. októbra 2012

Mallorca - fotky z mydla

Nie, nemám rada malé foťáky. Ale je super nevláčiť so sebou niekolko kíl stále. A toto mydlo som si celkom oblúbila:)
Takže Mallorca a pár fotiek odtial...Už to bolo dobre dávno:D












Tam kde burčák tečie prúdom...

Ako už je u mňa zvykom, burčákové slávnosti(hody) som strávila v Hlohovci.
Pozrela som rodinu. Viem, že na teraz mi stačilo:D
Užívala som si kolotoče.
Prvý večer(piatok) sa burčák lial hlavne do môjho hrdla.
A ako každý rok, na začiatku jesene som zostala chorá. Takže tu mám zázvorový čajík, čajík s medom a vreckovky. A triedim fotky:) Bohužial konkrétne z hodov nemám žiadne, lebo keď pijem, nenosím foťák. Ale slubujem, že sa zlepším. Akože budem skôr fotiť ako piť:)

Fotky z cesty z BA do HC
Spojenie dvoch fotiek:) Nie podarené, ale tak ja sa to riadne naučím:D





U kaderníčky- lebo je to u nej ovela lacnejšie ako v BA
 Znovu tmavé vlasy a krátke. Lebo sa vraciam ku svojej pôvodnej farbe na chvílu, nech sa nemusím farbiť:) A teším sa na to.

 A keď fénovala mamu, pozorne som sledovala...Teóriu ovládam, už len prax:D



U babky
 Sesternica si tiež kúpila mini vevericu ako máme my:)

 Sestra to dala spraviť, že si to dáme na dvere izby:D Lebo tie dve vyzerajú ako my:D Takže ja vlastne nejako divne škúlim podla mojej sestry:D

streda 26. septembra 2012

Zabijem sa po tme na schodoch aneb nový domov

Minulý rok som šla do Brna bývať s tým, že som v byte nikoho nepoznala. Všetci boli pre mňa noví. Keď som odtiaľ odchádzala, povedala som si, že už nikdy viac. Nevydalo:D Pôvodne som mala bývať s jednou babou čo aj minulý rok. Samozrejme som povedala nie, ďakujem, možno budem dochádzať. Avšak moja velká potreba nacápať si čo najväčší počet kreditov na tri dni to akosi posrala. Tak teda dohadovanie bývania so spolužiačkou. Nič z toho. A zrazu narazím na inzerát, kde figuruje spoločenská miestnosť nazvaná "Doupě". No kto by do toho nešiel, že jo?:D

Tak som im krásne napísala a som tu. Už tretí deň a je mi fajn. Slniečko svieti, našťastie nie na mňa. Vtáčiky nepočujem štebotať, ale počujem šaliny. A v noci všetkých opitých ludí, čo idú mestom. Mám to asi tri minúty do školy. Máme čierneho kocúra, čo sa volá Joko(alebo Yoko?). A spolubývajúci sú fajn, už len keď sa človek pozrie okolo seba.
Toto máme nad drezom. Áno, je to česky aj slovensky. Mám tu totiž jedného šuhaja slovenského:D

 Legen...wait for it...dary...aneb Doupě

 Vinný střik? .... Nevinný výstřik? :D Skoro som sa zadusila jedlom, keďže to krásne zdobí našu chladničku:D

 No ja som to vždy vravela:) A mama mi to neverí stále...

 Záchod:)

 To keby človek náhodou nevedel, tak pred odchodom z domu mu je to vždy pripomenuté:)

No a potom samozrejme nápisy Vítejte Soudruzi vonku na dverách a podobne. Ani sa to nedá všetko odfotiť.

A aby som sa dostala aj k názvu článku... V pondelok som prišla do Brna a so spolužiakmi sme mali prvé stretnutie tohto roka. Oni začínali už o 4tej, takže keď som o 8mej prišla, vela z nich bolo buď preč alebo už v náladičke:D Tak som si najprv dala 14tku...veď prečo nie, bola zlava na každé pivo. Tuším každé za dvacku, preto sme mali aj rezervačku, bolo tam plno. Predávali tam 20% vodku a podobne. Veď vieme, prohibice zasraná. Potom som už presedlala na 12tky, to stačilo. Dokonca som prišla domov skoro. Až na to, že to bol môj prvý deň. Takže keď som otvorila vchodové dvere, netušila som, kde zapnem svetlo. A ešte máme také blbé schody:D Velmi inteligentne som si ani nevytiahla mobil, aby som si posvietila na cestu, veď načo. Zakopla som asi iba 3krát, ale moja úžasná spolupráca zmyslov,mozgu a nôh zaistila, že som sa nevysypala ani raz. Amen. No a to, že som byt otvárala 15minút, to už je vedlajšie:D Ale ku koncu ma už napadlo zasvietiť si tým sprostým telefónom a všetko som úspešne zvládla. Takže žijem, žijem dobre,...

A zbožňujem svoju školu:) A Brno:)

utorok 18. septembra 2012

Suomi ^^

Nová a najväčšia vášeň môjho života. Vždy som chcela študovať v zahraničí, to sa mi podarilo. Aj keď to mám len hodinku a pol cesty. Mojím detským snom však bola Amerika. Ale ako tak dospievam, sny sa menia. Detské sny nahrádzajú sny, ktoré chcem zmeniť na realitu.

Takže Fínsko. Vždy ma fascinovali severské krajiny. Všetky. Ale nakoniec zvíťazilo Fínsko, ani neviem prečo. Krásna krajina, dokonalé mestá - zatiaľ len na obrázkoch tak vyzerajú. Ale toto naozaj mienim zmeniť. Tak očarená som nebola už veľmi dlho. Áno, viem, že fínčina znie ako maďarčina. A viem, že väčšine ľudí to znie hrozne a odpudzujúco. Mne maďarčina tiež vždy liezla na nervy. Ale keď som sa dostala k fínčine, zabudla som na všetky predsudky. Je to krásny, ale ťažký jazyk. Vo Fínsku sa síce dá dohovoriť čisto anglicky so všetkými a všade. Ale nie je hlúpe žiť v nejakej krajine a ani sa nesnažiť hovoriť ich jazykom? Podľa mňa hej. Takže každý deň pekne cvičím výslovnosť, učím sa a opakujem slovíčka. To, že ešte dokopy nič neviem, to nevadí:D Ja sa naozaj zlepším. Veď si len zoberte spojenie dokonalej krajiny, inej mentality a skvelej hudby:) Sa teším ako si tam budem furt skackať na koncertoch, piť pivo,...na druhý deň sa vyberiem do prírody nadýchať sa čerstvého vzduchu. Dokonca som začala pracovať na tom, že aj na Slovensku mi býva často zima:D Je skoro nepredstaviteľné pre mňa, že tam bude strašná zima, ale rozhodla som sa prekonať to. Studená sprcha ráno, otužovanie, vždy ľahko oblečená. Zvládnem to. Tak. Lebo som sa rozhodla, že chcem vidieť Korvatunturi, kde žije Santa so svojimi sobmi!^^ Aaaaaa ešte chcem zažiť ich letné oslavy s vatrami, pivom a dobrým jedlom. Tak!

Veď aha ako je tam krásne!:) 

Takže sa budem ďalej trápiť otužovaním, novým jazykom a potom hor sa pozrieť do Fínska!

utorok 5. júna 2012

Budúcnosť..?

Nie, nemám rada reťazáky:D Vždy mi to prišlo divné,ale pri tomto jednom som sa tak zamyslela. Že čo by ma asi mohlo najviac baviť...hm...

Policistka/Kuchařka → Policajtka. Nie kvôli máchaniu zbraňou, tých ľudí jednoducho treba. Preto v poslednom čase rozmýšlam o zamakaní a vojenskej službe.
○ Kadeřnice/Malířka → Oboje. Dve tvorivé činnosti, ktoré by ma určite bavili. Ale predstava vyhrať sa na niekoho vlasoch^^
 Designérka bytů/Sekretářka → Designérka. Len neviem, či by ludia potom nemali v mojich bytoch nočné mory:D
○ Nezaměstananá/Ve věznici  Nezamestnaná.
○ Učitelka/Dělnice  Ani neviem. Oboje je náročné- jedno fyzicky, druhé psychicky:D
○ Učitelka/Letuška → Letuška! A to by som naozaj chcela skúsiť:) Neviem prečo, ale milujem lietanie.
○ Kosmetička/Prodavačka  Vyskúšala by som si oboje.
○ Manželka/Milenka  Manželka
○ Zpěvačka/Herečka  Neviem hrať, ani spievať. Takže v každom prípade by to bolo zaujímavé:D Ale keby som si mala vybrať a zrazu by som na to mala talent...herečka
○ Sopranistka/Sólistka  Sólistka. 
○ Modelka/Novinářka  Novinárčina ma vždy brala. Ale keby som bola vysoká,tak asi modelka(z finančného hľadiska:D)
○ Zvěrolékařka/Doktorka  Doktorka. Neviem, ale keby som nedokázala zachrániť zviera, asi by som sa psychicky zrútila.
○ Milionářka/Bambilionářka  Keď už, tak prvé. Ale nepotrebujem ani jedno.
○ Úřednice/Soudkyně  Sudkyňa. Aby som mohla rozhodnutím zmeniť niekoho život. A páči sa mi ten zvuk kladiva a dôležitosť.

utorok 29. mája 2012

Prvé kroky na konci sveta...

Už je to niekoľko rokov. Na jednej strane mám pocit, že ho máme iba chvíľu. Ale keď som narazila na tieto fotky, muselo to byť dávno. Už si to ani riadne nepamätám.

Malá ťarbavá guľka s krátkymi nožičkami. Guľka, ktorá sa hrala s odrazom v zrkadle. Guľka, ktorú som si okamžite zaľúbila a aj ona mňa. Teda on. Hneď prvú noc ležkal v postielke s mojím svetrom. Nie, už som ho odvtedy nenosila. Nebolo mi to nechutné, ale krpec sa ho nemienil vzdať...

Hm...kto si? Poď sa hráááť:D Celé zrkadlo bolo zacapkané po prvých 10tich minútach:)

Kašlať naňho, keď ma ignoruje!

Aj sestra ho zbožňovala(moja sestra ešte vyzerala normálne O.o)


Od prvého dňa bol maznák...To mu zostalo:)







utorok 22. mája 2012

Víla...(nie tá zelená;))

No som sa trošku hrala...Skúškové začalo a ja som chcela ísť von:D Nakoniec sa nič nekonalo, tak som to aspoň odfotila, keď už mám to mydlo teraz doma...:)

piatok 24. februára 2012

A bit nostalgic...

Som našla nejaké staré fotky:) Keď som bola ešte malá stredoškoláčka, ktorá bola natešená zo zrkadlovky v ruke:) A tak som navštívila lesík na Dlhých Dieloch. A musím povedať, že ešte teraz si spomínam na tú atmosféru, na tú zimu,... Asi si to čoskoro znova zopakujem.
Milujem jeseň-moje oblúbené ročné obdobie.





Check Matte

Nikdy som nebola veľkým zástancom lakov na nechty, pretože na mňa boli príliš "lesklé". Ale pred mesiacom som začala preklikávať rôzne blogy a našla som viac zmienok o zmatňujúcich lakoch. Takže som si pekne krásne jeden zaobstarala a voila:)
Moje nechtíky zrazu vyzerajú úplne inak a musím povedať, že sa mi to tak páči. Aj keď nie sú neviem ako dlhé a geniálne upravené a podobne:)

Kávička a rast osobnosti

Dnešný deň je naozaj tragický už. Rozhodla som sa nakopnúť sa kávičkou a zdokonalovať svoje vedomosti - prekvapivo vo sfére kozmetiky. Vždy som mala problémy s pleťou, takže som skúšala jedne prípravok za druhým. Čo bolo v telke, čo mi odporúčili. Neskôr to, čo mi predpísala dermatologička. A samozrejme a vôbec nie prekvapivo mi nič nepomohlo. A keď už som konečne narazila na kozmetiku, čo mi pomáha, rozhodla som sa rozširovať ju ďalej.
Tak som sa stala kozmetickou poradkyňou a vizážistkou (áno,mám už nejaké tie vecicičky a aj kurz za sebou, už to len zdokonalovať cvičením) pre Mary Kay.
A aj keď je pravda, že mám taký ten know-how z praktického hladiska, keďže som si na tvár capkala viac-menej už všetko, rozhodla som sa naštudovať prípravky aj z toho teoretického hladiska.
Takže hor sa na teóriu s Mary Kay:)