Zabijem sa po tme na schodoch aneb nový domov

Minulý rok som šla do Brna bývať s tým, že som v byte nikoho nepoznala. Všetci boli pre mňa noví. Keď som odtiaľ odchádzala, povedala som si, že už nikdy viac. Nevydalo:D Pôvodne som mala bývať s jednou babou čo aj minulý rok. Samozrejme som povedala nie, ďakujem, možno budem dochádzať. Avšak moja velká potreba nacápať si čo najväčší počet kreditov na tri dni to akosi posrala. Tak teda dohadovanie bývania so spolužiačkou. Nič z toho. A zrazu narazím na inzerát, kde figuruje spoločenská miestnosť nazvaná "Doupě". No kto by do toho nešiel, že jo?:D

Tak som im krásne napísala a som tu. Už tretí deň a je mi fajn. Slniečko svieti, našťastie nie na mňa. Vtáčiky nepočujem štebotať, ale počujem šaliny. A v noci všetkých opitých ludí, čo idú mestom. Mám to asi tri minúty do školy. Máme čierneho kocúra, čo sa volá Joko(alebo Yoko?). A spolubývajúci sú fajn, už len keď sa človek pozrie okolo seba.

Toto máme nad drezom. Áno, je to česky aj slovensky. Mám tu totiž jedného šuhaja slovenského:D

 Legen...wait for it...dary...aneb Doupě

 Vinný střik? .... Nevinný výstřik? :D Skoro som sa zadusila jedlom, keďže to krásne zdobí našu chladničku:D

 No ja som to vždy vravela:) A mama mi to neverí stále...

 Záchod:)

 To keby človek náhodou nevedel, tak pred odchodom z domu mu je to vždy pripomenuté:)

No a potom samozrejme nápisy Vítejte Soudruzi vonku na dverách a podobne. Ani sa to nedá všetko odfotiť.

A aby som sa dostala aj k názvu článku... V pondelok som prišla do Brna a so spolužiakmi sme mali prvé stretnutie tohto roka. Oni začínali už o 4tej, takže keď som o 8mej prišla, vela z nich bolo buď preč alebo už v náladičke:D Tak som si najprv dala 14tku...veď prečo nie, bola zlava na každé pivo. Tuším každé za dvacku, preto sme mali aj rezervačku, bolo tam plno. Predávali tam 20% vodku a podobne. Veď vieme, prohibice zasraná. Potom som už presedlala na 12tky, to stačilo. Dokonca som prišla domov skoro. Až na to, že to bol môj prvý deň. Takže keď som otvorila vchodové dvere, netušila som, kde zapnem svetlo. A ešte máme také blbé schody:D Velmi inteligentne som si ani nevytiahla mobil, aby som si posvietila na cestu, veď načo. Zakopla som asi iba 3krát, ale moja úžasná spolupráca zmyslov,mozgu a nôh zaistila, že som sa nevysypala ani raz. Amen. No a to, že som byt otvárala 15minút, to už je vedlajšie:D Ale ku koncu ma už napadlo zasvietiť si tým sprostým telefónom a všetko som úspešne zvládla. Takže žijem, žijem dobre,...

A zbožňujem svoju školu:) A Brno:)