Deň 1 a.k.a. bye,bye gumáky...

Včera ráno som sa zobudila s tým, že aj napriek tomu, že som vnímala, že ležím v posteli, stále som behala niekde medzi portálmi iných svetov. Mám to šťastie, že bdenie u mňa neznamená, že prestávam snívať. Keď som ale konečne otvorila oči, asi tak 30sekúnd mi trvalo, kým som si uvedomila, že nie som doma. A ďalších 30, kým som zistila kde som. Samozrejme mi to došlo hlavne vďaka zúrivému klikaniu Trola do klávesnice, pretože hladal na nete nejaké súčiastky do auta. Nechcela som ho rušiť, tak som chytila prvú vec, ktorá bola po ruke - knihu Level 26. Nebolo na tom nič zvláštne, keďže som večer pred tým pri nej zaspala. Ale hneď zrána sa vžívať do myšlienok vraha novej úrovne..nie je nič zaujímavejšie a zároveň nič viac na hlavu:D Má to totiž za následok celodenné premýšlanie o morbídnostiach. Ktoré mi sami o sebe vôbec nevadia, ale morbídnosti páchané na zvieratách sú zverstvo. No nič. Aj tak som toho neprečítala zas tak vela, Trol si všimol, že som už hore. Na chvílu sa prišiel pritúliť a znova sa zameral na autosúčiastky, o ktorých existencii ja nemám ani poňatia(ako..fakt nemám pocit, že by som bola debil alebo tak..ale niektoré z tých názvov som fakt doteraz nepočula). Keď objednal a popozeral všetko potrebné, rýchlo sme sa obliekli, sadli do auta smer Bratislava. Ono...bývanie mimo BA je fakt ako za trest, hlavne keď Trolovi volá asi 100krát za sebou jeho šéf, lebo nestíha do roboty.

Prísť domov a nájsť sestru a jej kamarátku ležať v posteli...To ma fakt vytočilo, najradšej by som ich v tom momente vyhodila von a ešte spala. Ale nakoniec som nemala príležitosť, malé si len dali niečo na jedenie a vypadli von. Jupí! Sama. Ono to zas nebola v konečnom dôsledku až taká výhoda. Celkom som sa nudila, až kým som sa nedohodla s mamou, že pôjdem vrátiť gumáky. Ktoré som narýchlo kúpila pred Pohodou, keby náhodou... Ale nevyužila som ich. A boli mi velké. Takže 15eur späť nie je až taký zlý nápad. Nachystala som sa, počkala, kým príde sesternica a okolo 5tej som vyrazila z domu. Vrátenie gumákov, ktoré mi budú aj chýbať, prebiehalo celkom rýchlo. Okrem toho, že teta mi vyp.čovala, že sa to musí vrátiť aj so všetkými štítkami a bla-bla-bla. Kto to má počúvať...a potom si tak prechádzam s mamou Tesko...a prišla som k záveru, že ak raz budem mať dieťa(čo fakt nechcem a nechystám sa na to), musí to byť chlapec!

Lebo typujem, že keby som od malička do takýchto vecí navliekala dievčatko, nakoniec by skončila ako nejaké ružovúfarbu vyznávajúce tela, ktoré by ma nenávidelo. Tak.

Alebo učiť dieťa od malička "Do nekonečna a ešte ďalej!" Hej, vidím, že ten kostým vyzerá retardovane, určite by som kúpila iný. Ale tá myšlienka je skvelá. Prosím, ak budete mať niekto malého chlapca, raz za čas mi ho požičajte. Budem ho občasne vychovávať v smere sci-fi a fantasy^^ (občasne aj nejaké tie morbídnosti:D)

A ako sme tak skončili v Tesku, volala som s Trolom. Vraj má vela roboty, tak sa už nevidíme. Preto som sa vybrala s mamou ešte do Eurovei(nech zomrie nakupovanie!). Po ceste som však ešte narazila na Modrý kostol. Na kostol, kde ma krstili. Nemohla som odolať, to miesto má naozaj svoje čaro, aj keď celá cirkev slúži len na zdieranie ludí.

A keď sme už boli celkom blízko Eurovei, mama sa zrazu otočila a zavelila, že ideme na pivo "Kašli na prechod, tuto prejdeme...Snáď tu nebudú tí buzeranti" Ó áno, máme radi mužov zákona. Ako ostatne všetci. Skončili sme teda na pive v Umeleke. A aby som nezabudla, dala som si ešte plnený kurací rezeň s hranolkami. Ktorý musela dojesť mama.

Celé posedenie bolo založené na tom, že sme si s niekoho a niečoho robili srandu. Takéto veci by sa mali diať častejšie. Zistila som, že sme si ovela podobnejšie ako som si myslela:D Ale...pozor na to! Bažant...

Keď som to uvidela, skoro som sa rozplakala. Vraj to najlepšie čo doma máme. No nie, vďaka. Hlavne nie po tom, čo som to čapovala na Pohode. To pivo už nechcem. Naozaj nikdy. Našťastie pre mňa nebolo jediné, čo tam mali. A tak som sa mu úspešne vyhla :)

Konečná zastávka. Eurovea. Jediná vec, na ktorú som sa tešila, bolo Pantha Rhei. Bohužial to, čo som hladala, nemali. Chcem mať pekne doma pokope Stopárovho sprievodcu galaxiou. Ale české vydanie. No nič. Vraj to ale majú v Auparku^^ Takže to pôjdem pekne krásne pozrieť :) Kúpila som si nakoniec len jednu knihu. Fantasy v modernejšom(dnešnom) svete. Žiadna budúcnosť. Proste normálny život okorenený vlkolakmi, upírmi, kojotmi,...Nie som nejaký velký zástanca tohto druhu fantasy, ale keď už som čítala prvú časť...Nie som z ludí, ktorí by si tie ostatné neprečítali. Takže po ukončení čítania Levelu 26 ma pekne čaká Krevní pouto. Pekne po česky. Konečne.

Zbožňujem ako vyzerá^^

No a posledná vec, ktorá ma zabila pred tým, ako som šla domov...

Toto v podzemnej garáži. Ako...nič svetoborné, len ma to tak chytilo. Že by som si znova zajazdila na motorke. Rýchlo. A aj zbesilo, keby sa na to niekto cítil.

Takže celý deň naozaj príjemný, okrem toho, že nové gumáky nemám :/ Proste všetky vyzerajú nejako zvláštne...No nič! Bojová úloha : Do ďalšieho festivalu zohnať riadne gumáky


Večer bol samozrejme zakončený hádkami, ale aj udobrením. Takže nakoniec všetko dobre dopadlo. Uvidíme čo prinesie dnešok...

Squeegel attacks! Level 26 si fakt treba prečítať...